Boky

   Štátna prírodná rezervácia Boky sa nachádza na juhu Kremnických vrchov. Prístup je od obce Budča, po starej ceste vedúcej na Žiar nad Hronom (súčasný prístup do obce Ostrá Lúka). Asi 2,2 km za obcou je potrebné odbočiť vpravo smerom ku starej horárni. Hneď po odobočení je možné zaparkovať vozidlo na neveľkej odstavnej ploche. Z nej vedie náučný turistický chodník do rezervácie Boky po južnej starne pohoria.
   Jedinečnou zvláštnosťou rezervácie je Kamenný hríb. Turistický chodník prechádza skalnými poliami so zaujímavou faunou a flórou. Spred Kamenného hríba vedie turistický chodník na lesnú cestičku a cez les až po osadu Hrabiny. Z osady Hrabiny je možné ďalej prísť na štátnu cestu vedúcu do obce Tŕnie. Ak máme však auto zaparkované pri starej horárni, doporučujeme nevracať sa späť po turistickej značke, ale cestu späť absolvovať lesnou cestou, ktorá nás dovedie popri horárni až k vozidlu.

Jaskyňa Lisková

   Jaskyňa sa nachádza pri obci Lisková neďaleko Ružomberka na juhu Chočských vrchov pod obcou Martinček.
   Je prístupná na pešo od obce Lisková po neznačenom chodníku. Na kopci v ktorom sa nachádza jaskyňa stojí zďaleka viditeľná kaplnka.
  Parkovať s vozidlom je možné v obci.

Jasná - Chopok

   Stredisko cestovného ruchu Jasná sa nachádza na konci Demänovskej doliny v Nízkych Tatrách. Je východzím miestom pre letné pešie túry a zimné turistické lyžiarske trate a zjazdové lyžovanie. Leží priamo pod druhým najvyšším vrchom Nízkych Tatier pod Chopkom.
   Pre stredne náročných turistov vedie od hotela Grand popri Vrbickom plese náučný chodník cez Tri vody, Brhliská a na Lukovú, hornú stanicu sedačkovej lanovky. Turistická vychádzka touto trasou na Lukovú trvá približne 3 hodiny. Náučný chodník po Tri vody vedie lesným porastom okolo potoka Zadná voda. Tri vody tvoria križovatku turistických chodníkov. Priama cesta pokračuje na sedlo Poľany a Poľanu. odbočka vedie na Brhliská. Náučný chodník pokračuje cez Brhliská na Lukovú. Brhliská sú vlastne konečnou stanicou kabínkovej lanovky. Z tohto miesta sa naskytá pohľad až na Vysoké Tatry, ale aj Chopok Dereše a samotnú Poľanu. Konečná stanica kabínkovej lanovky na Brhliskách je zároveň aj východzím miestom lyžiarskeho vleku v tzv. Derešskom kotly, ktorý poskytuje za priaznivých lyžiarskych podmienok nezabudnuteľnú lyžovačku.
   Náučný chodník pokračuje z Brhlísk na Lukovú, otvoreným úbočím pomedzi kosodrevinu a poskytuje prekrásny výhľad na celú Demänovskú dolinu. Horná stanica sedačkovej lanovky Luková je východzím miestom pre všetkých turistov na vrchol Chopku, na Konský grúň, či do Demänovského sedla.
   Okolo chodníka sú umiestnené informačné tabule poskytujúce podrobné informácie o geologickom zložení, flóre a ďalších zaujímavostiach tejto oblasti.
   A ako vyzerá Jasná a Chopok v zime počas lyžiarskej sezóny sa môžete presvedčiť tu. Bližšie informácie o stredisku Jasná nájdete na www.skijasna.sk

Pieniny - splav Dunajca

    Pieniny - pohorie spadajúce na slovenskom území do Pieninského národného parku s rozlohou  3750 ha. Väčšia časť pohoria Pieniny sa nachádza na poľskom území. Neodmysliteľnou súčasťou Pienin je  krasový kaňon Dunajca, po ktorom v minulosti plavili pltníci drevo,  dnes  tieto goralské plte lákajú čoraz viac turistov na jedinečnú atrakciu - splav Dunajca.
    Dunajec je možné splavovať z troch východzích prístavov, a to zo Spišskej Starej Vsi (14 km), z Majerov (11 km) alebo z Červeného Kláštora (9 km).  Splav  z Majerov trvá asi 2, 5 hodiny. Výstupišťom je prístav v Lesnici.
    Späť je možné sa dopraviť pešo popri Dunajci po cestičke, ktorú postavili ešte za čias Márie Terézie alebo po červenej turistickej značke krížom cez pohorie. Cyklisticky založení turisti si môžu požičať na spiatočnú cestu bicykel, ktorý potom vrátia v prístave. Pohodlnejší môžu na cestu späť využiť kyvadlovú autobusovú dopravu.
>    Sezóna  trvá od 15. apríla do 31. októbra,  splavy začínajú od 8.00 do 17.30 hod.
   Parkovacie možnosti sú najlepšie v Červenom Kláštore, v Majeroch je parkovisko trochu menšie a v Spišskej Starej Vsi je možné parkovať na lúke pri prístave. Najlepšie občerstvovacie možnosti poskytuje prístav v Červenom Kláštore.
   V Červenom Kláštore si môžete u súkromníkov požičať na splav kajaky, nafukovacie člny, menej skúsení si môžu najať aj sprievodcu.

Viac informácii na www.pieniny.sk a www.pltnictvo.sk

Poľana

    Pohorie Poľana tvorí východný okraj Zvolenskej kotliny.  Na území dnešnej Poľany sa v minulosti vulkanickou činnosťou vytvorila sopka s priemerom približne 20 kilometrov. Svojou veľkosťou sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. Poľana je chránenou krajinnou oblasťou , od roku 1990 je biosférickou rezerváciou UNESCO.
    Eróziou a prepadnutím sopky vznikla kotlové prehĺbenina - kaldera, typická pre vyhasnuté sopky. Na dne kaldery sa nachádza osada Kyslinky.  Zvyšky lávových andezitových prúdov zanechali zaujímavé prírodné útvary, ktoré boli vyhlásené za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystrô. Zvyšky lávových prúdov tvoria aj ďalšie útvary ako  Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky.
    Osobitosťou chránenej krajinnej oblasti je bohatá fauna a flóra. Na Zadnej Poľane sa nachádza smrečina, ktorá sa vyskytuje na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade. V území dochádza k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov.
     Z chránených rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých.
     Z vtáčích druhov môžeme v oblasti pozorovať napríklad orla krikľavého, výra skalného, kuvička vrabčieho, ďatla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian čierny. Podpoľanie je charakteristické hojným výskytom strakoša kolesára. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys.
    Južná a stredná časť CHKO Poľana bola  vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri.

    Prístup do CHKO Poľana je možný od obce Hrochoť, Očová, Dúbravy, Sihla  alebo z miest Detva, Hriňová.
 

Sitno

   Sitno (1009 m) - najvyšší vrch Štiavnických vrchov. Prvé správy o jeho osídlení pochádzajú z praveku, na prelome doby bronzovej a staršej doby železnej bol jedným z najväčších hradísk lužickej kultúry. Nájdené črepy s vlnovkami poukazujú na slovanské osídlenie. V stredoveku tu stál hrad. Podľa správ hrad zanikol v kuruckých vojnách začiatkom 18. storočia. Samotný vrch je opradený mnohými povesťami. Históriu Sitna dokumentujú aj nálezy vystavené v drevenej vežičke na vrchu.
   V súčasnosti je dominantou Sitna najmä televízny vysielač. Turistický chodník na vrch Sitno vedie od jazera Počúvadlo. V dolnej časti prechádza cez lesík, potom takmer po rovine prechádza Tatárskou lúkou a v záverečnej fáze skalným návrším vrchu. Aj napriek tomu, že turistický chodník je pomerne krátky, prekonáva prevýšenie cez 300 m.
   Za priaznivých poveternostných podmienok je možné zo Sitna vidieť až Vysoké Tatry a podľa spomienok miestnych obyvateľov za večera až svetlá Budapešti. V každom prípade sa návštevníkom naskytne pohľad na Banskú Štiavnicu a jej okolie rozprestierajúcu sa severne od vrchu a na opačnej strane na oblasť Hontu.
   Sitno je zaujímavým turistickým, ale aj botanickým miestom. Pracoval tu známy botanik, archeológ a národopisec Andrej Kmeť, rodák z neďalekého Prenčova. Najmä Tatárska lúka a dolná časť skalných útvarov poskytuje prehľad o bohatej a zaujímavej flóre.
 

Stred Európy

    Už aj v minulosti sa veľa hovorilo o polohe stredu Európy. Existuje niekoľko hľadísk posudzujúcich jeho polohu a podľa nich je stred Európy položený v Litve (ak sa berie do úvahy aj Škandinávsky poloostrov), v Nemecku  pri Cobe v okolí Essenu (ak sa berú do úvahy len členské štáty európskej únie)  alebo na Slovensku  medzi Kremnickými Baňami a Krahulami (ak sa berie do úvahy tzv. starý kontinent Európy).
    Procesy hľadania stredu Európy zachádzajú až k roku 1000, kedy sa začalo veľké osídľovanie a zjednocovanie európskeho kontinentu. Podľa niekoľkých zdrojov je priamo nad stredom Európy postavená kostolná veža  kostola kapucínov slúžiaceho pre miestne obyvateľstvo. Priamo nad stredom Európy je vnútri kostola položený oltár. Pre návštevníkov je stred Európy označený symbolickým kameňom pred areálom kostola. Pri symbolickom kameni sa nachádza aj amfiteáter, z ktorého bola 17. 7. 1992 vyhlásená zvrchovanosť Slovenskej republiky.
    Prístup k symbolickému kameňu označujúceho polohu stredu Európy je zo štátnej  cesty spájajúce Turčianske Teplice a Kremnicu od severného konca Kremnických Baní smerom na Krahule, približne po 1 km odbočka vľavo ku kostolu kapucínov. Cesta so spevneným povrchom vedie až k  symbolickému kameňu.  Parkovať sa dá pri kostole, parkovacie možnosti sú obmedzené.

Velestúr

   Velestúr - kamenné návršie v Kremnických vrchoch. Miesto kde sa asi 1000 rokov pred n. l. nachádzalo tatárske obetisko. Podľa odborníkov svedčí o tom nápis na skale VELES - TÚR. Veles, bol tatársky falický (Phalos z gréčtiny) a túr - obeť, svedčia o tom, že toto miesto bolo zvolené ako ľudské obetište bohom. Výskumu Velestúra sa venoval Kremnický múzejník Pavol Križko, ktorý nápis na skale objavil v roku 1865.
   V súčasnosti sa dá na Velestúr prísť prístupovým turistickým chodníkom hrebeňom Kremnických vrchov zo Sielnickej Poľany - Brestovej po červenej značke vedúcim až na Skalku (ako ukazuje náš fotoarchív) alebo od Kremnice cez Hostinec, prípadne od turistického chodníka z obce Badín, vedúcej cez Badínsky prales na Tri kríže, kde pokračuje na Velestúr. Návštevníkovi sa Velestúr odmení zvláštnym tajomným čarom charakterizujúcim nevšednosť tohto miesta.
   Motorizovaným turistom doporučujeme zaparkovať auto na Sielnickej Poľane (2 hod cesty) alebo v Badíne (2 hod. cesty).

Vodopád Bystrô

Vodopád Bystrô sa nachádza na svahoch Poľany. Vedú k nemu dve turistické prístupové cesty. Prvá z nich vedie po modrej turistickej značke zo spojnice medzi Detvou - Skliarovom a Hriňovou, druhá, ktorú predstavujeme vo fotodokumentácií, vedie z cesty na Poľanu z Hriňovej spod parkoviska pri lyžiarskom vleku po zelenej značke.
    Vodopád Bystrô vznikol klesnutím stuhnutého andezitového lávového prúdu zo sopky Poľana. Výška vodopádu je 23 m. Vodopád sa radí medzi najväčšie vodopády vo vulkanitoch Západných Karpát veľkého karpatského oblúka. Na skalnatých stenách možno nájsť rastlinstvo a živočíšstvo skalnatých spoločenstiev. Zo stromov sa tu najčastejšie vyskytujú smrek, jedľa a buk, menej javor horský, lipa malolistá a jarabina vtáčia.
    Zo živočíchov tu žije salamandra škvrnitá, v okolitých lesoch možno nájsť aj rysa ostrovida alebo medveďa hnedého. Hniezdi tu aj trasochvost horský.
    Prístup motorovým vozidlom vedie po ceste na Poľanu z Hriňovej, a to buď popri vodnej nádrži Hriňová alebo cez osady Zlatnô, Krvec a Priehalinu. Parkovacie možnosti pri východiskovom bode sú obmedzené, vozidlo je však možno zaparkovať niekoľko sto metrov vyššie, pri chate alebo na parkovisku pri lyžiarskom vleku.
    Cesta po turistickej značke trvá asi tri štvrte hodinu.

Vysoké Tatry

    Vysoké Tatry sú najmenšími veľhorami sveta. dosahujú dĺžku približne 26 km, spolu so Západnými a Belianskymi Tatrami cca 55 km. Tatry sa rozprestierajú sa na ploche približne 738 km².
    Najvyššími vrcholom Tatier je Gerlachovský štít (2655 m), ďalšími známymi vrcholmi sú Rysy (2455 m), Kriváň (2459 m),   Solisko (2413 m),  Ostrva (1978 m),  Lomnický štít (2634 m), Slavkovský štít (2452 m) a mnohé ďalšie.
    V Tatrách sa nachádza takmer 110 jazier ľadovcového pôvodu. Z nich najväčšie a najhlbšie je Veľké Hincovo pleso (hĺbka 54 m). Najväčším vodopádom je Kmeťov vodopád (80 m), známym je aj Obrovský vodopád (50 m), vodopád Skok  a mnoho ďalších
    Sprístupnenou jaskyňou je Belianska jaskyňa (dĺžka 1750 m) a pri podtatranskom Važci Važecká jaskyňa.
    V tatranských dolinách rastie vyše 1400 rastlinných druhov. Typickými rastlinami sú kosodrenina, horec, plesnivec, očianka a alchemilka. Zo živočíšnych druhov tu žijú napr. kamzík, svišť, orol skalný.