Integrovaný záchranný systém (IZS) sa predpokladá dobudovať v dvoch etapách. V prvej etape do 30. júna 2007 sa predpokladá ukončiť budovanie koordinačných stredísk a  komunikačnej a informačnej infraštruktúry. V druhej etape do roku 2010 bude kladený dôraz na zdokonaľovanie výkonu činnosti koordinačných stredísk. Dobudovanie jednotného technického zázemia koordinačných a operačných stredísk umožní efektívnu a pružnú koordináciu činností záchranných zložiek pri poskytovaní pomoci v tiesni. V oblasti príjmu a spracovania tiesňového volania sa zefektívni a skráti jeho spracovanie. Klesne tak podiel verbálneho prenosu informácií. 

Štruktúra a fungovanie IZS

Účelom integrovaného záchranného systému je, aby pri ohrození života, zdravia alebo majetku postihnutý neodkladne a bez omeškania dostal nevyhnutnú pomoc. Zabezpečí predovšetkým rýchlu informovanosť, aktivizáciu a efektívne využívanie a koordináciu síl a prostriedkov záchranárskych subjektov pri poskytovaní nevyhnutnej pomoci, ak je ohrozený život, zdravie a majetok alebo životné prostredie alebo ak hrozí nebezpečenstvo vzniku mimoriadnej udalosti resp. počas mimoriadnej udalosti.

V integrovanom záchrannom systéme pôsobia základné záchranné zložky: Hasičský a záchranný zbor, záchranná zdravotná služba, útvary Policajného zboru a letecký útvar MV SR. Ďalej tiež kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany, banská záchranná služba aj  horská služba. V rámci IZS pôsobia aj právnické osoby, občianske združenia a organizácie, ktoré sa zaoberajú poskytovaním pomoci, záchranárskymi činnosťami alebo humanitnou činnosťou ako ostatné záchranné zložky.

Od 1. februára sa do organizácie IZS zaradilo aj ministerstvo zdravotníctva. Spolupodieľa sa na zabezpečovaní odbornej prípravy a koordinácii prípravy traumatologických plánov zdravotníckych zariadení, ktoré sú nevyhnutné na zvládnutie kritických situácií, pri ktorých došlo k hromadnému ohrozenia života alebo zdravia ľudí.

Základom infraštruktúry IZS sú koordinačné strediská na krajských úradoch.

Od 1. júla 2003 sa podarilo rozbehnúť činnosť koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému na krajských úradoch s príjmom tiesňového volania na linke 112. Na príjem tiesňového volania boli na každom koordinačnom stredisku vybudované najmenej štyri dispečerské pracoviská

1. etapa budovania IZ    

Hlavnými zámermi rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2007 je:

• dobudovať štrukturálne a organizačné väzby integrovaného záchranného systému v  rámci kraja,

• dobudovať komunikačnú a informačnú infraštruktúru integrovaného záchranného systému, vrátane dobudovania koordinačných stredísk,

• vytvoriť školskú a výcvikovú základňu a zabezpečiť uplatňovanie jednotnej koncepcie odbornej prípravy záchranných zložiek IZS a odbornej jazykovej prípravy operátorov.

Z hľadiska vytváranej komunikačnej a informačnej infraštruktúry je jej základným a integrujúcim prvkom koordinačné stredisko. Z hľadiska zálohovania a zabezpečenia nepretržitého výkonu činnosti je nevyhnutné, aby sa koordinačné strediská mohli vzájomne podporovať v prípade výpadku niektorého z nich. Na ten účel sa navrhuje konfigurácia spárovaných koordinačných stredísk, ktoré sa budú môcť v prípade potreby vzájomne podporovať.

Dobudovanie komunikačnej a informačnej infraštruktúry IZS si vyžiada najmä:

• vybavenie koordinačných a operačných stredísk jednotným softvérom,

• dobudovanie rádiokomunikačnej siete SITNO pre využitie v IZS do roku 2007,

• upravenie metodiky činnosti operátorov pri príjme a vyhodnocovaní tiesňového volania a metodík pre zabezpečovanie koordinácie a riadenia záchranných zložiek vyslaných na zásah.

Vytvorenie jednotného technického zázemia koordinačných stredísk a operačných stredísk je nevyhnutnou podmienkou efektívneho fungovania IZS.

2. etapa budovania IZS

V súvislosti so skvalitnením automatického systému podpory riadenia a prenosu informácií sa v členských štátoch EÚ počíta so zavedením systému eCall – celoeurópskeho palubného tiesňového volania. Systém eCall umožní lokalizovať havarované dopravné prostriedky na cestných komunikáciách. Celoeurópska služba lokalizácie havarovaných vozidiel by mala v EÚ fungovať od roku 2009. 

Pri riadení a koordinácii činnosti záchranných zložiek na mieste zásahu by malo pomôcť mobilné dispečerské pracovisko operátora. Pracovisko umožní priamu komunikáciu veliteľa zásahu s krízovým štábom kraja, ako aj zvýšenie operačnej schopnosti záchranných zložiek. Koncepcia ráta aj s využívaním videoprenosu aktuálnej situácie na mieste zásahu.

Do roku 2010 sa takisto navrhuje rozšíriť činnosti koordinačného strediska smerom ku kontinuálnemu monitorovaniu prepráv nebezpečných látok na území Slovenska, ktoré v súčasnosti rieši Výskumný ústav dopravný v Žiline.

Dobudovanie integrovaného záchranného systému do roku 2010 si vyžiada 2,8 miliardy korún. Finančné prostriedky budú hradené zo štátneho rozpočtu, kapitol ministerstiev vnútra a zdravotníctva a z 8% odvodov povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel.

Dobudovanie integrovaného záchranného systému umožní:

• skrátenie doby reakcie záchranných zložiek a tým zrýchlenie poskytnutia pomoci postihnutým,

• zlepšenie informačných tokov medzi záchranárskymi zložkami IZS,

• koordinovaný vývoj záchranárskych služieb a zvýšenie potenciálu záchranných zložiek,

• rýchle a efektívne prepájanie štandardných metód zásahu a špeciálnych činností,

• efektívne využívanie potencionálnych zdrojov síl a prostriedkov použiteľných na poskytovanie pomoci

• rýchlu a efektívnu informovanosť krízového štábu krajského úradu, čím sa vytvoria lepšie podmienky pre prijímanie opatrení a vydávanie príkazov súvisiacich s riešením krízovej situácie.

Novela zákona o integrovanom záchrannom systéme je účinná od 1. 2. 2006

zdroj: MV SR