|
Automobilové orientačné súťaže a súťaže Rodičia, jazdite opatrne! |
|
|
|
|
Základné informácie o Slovensku |
|
|
|
|
|
|
| Dátum vzniku: |
1. 1. 1993 |
| Hlavné mesto: |
Bratislava (428 672
obyvateľov) |
| Rozloha: |
49 035 km2 |
| Počet obyvateľov: |
5 379 455 (51,4%
žien) |
| Úradný jazyk: |
slovenčina |
| Mena: |
slovenská koruna, 1 Sk=100
halierov |
| Štátne zriadenie: |
republika |
| Územnosprávne členenie: |
-
8 krajov (Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský, Košický)
- 79 okresov
- 138 miest
- 2883 obcí |
| Hustota obyvateľstva: |
109/km2 |
| Národnostné zloženie obyvateľstva: |
slovenská (85,8%), maďarská
(9,7%), rómska (1,7%), česká (0,8%), rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká,
poľská a iné (2%) |
| Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania: |
veriacich (84,1%), bez vyznania (13,7%) |
| Najvyšší vrch: |
Gerlachovský štít - 2 655 m vo Vysokých Tatrách |
| Najdlhšia rieka: |
Váh - 378 km |
| |
|
| POLOHA |
Slovensko je vnútrozemský štát a leží v strednej Európe.
Svojou rozlohou nepatrí k veľkým štátom. Má podobnú rozlohu ako Švajčiarsko,
Dánsko alebo Holandsko. Nevýhodu vnútrozemského štátu zmierňuje rieka Dunaj,
ktorá spája Slovensko s Čiernym morom. Najsevernejšou obcou je Oravská
Polhora, najjužnejšou Patince, najvýchodnejšou Nová Sedlica a najzápadnejšou
Záhorská Ves. Slovenská republika hraničí na východe s Ukrajinou, na severe s
Poľskom, na západe s Českou republikou a Rakúskom a na juhu s Maďarskom. |
| |
|
| GEOGRAFICKÝ POPIS |
Územie Slovenska je tvorené klenbou Západných Karpát, ktoré
zaberajú jeho podstatnú časť. Menšiu časť východného Slovenska tvoria
Východné Karpaty. Západných a Východných Karpát sa dotýkajú tri nížiny.
Záhorská na západe, Podunajská na juhu a Východoslovenská na juhovýchode
Slovenska. Turisticky najpríťažlivejšie pohoria ako Malé Karpaty, Strážovské
Vrchy, Malá a Veľká Fatra, Nízke a Vysoké Tatry sú budované žulami a kryštalickými bridlicami a dosahujú najväčšie nadmorské výšky
(Gerlachovský štít 2 655 m, Ďumbier 2 043 m, Kriváň 2 494 m). Najvyššie časti
pohorí vymodeloval ľadovec a dnes tvoria nádherný celok s ľadovcovými dolinami,
plesami, vodopádmi a štítmi. Vo vápencoch a dolomitoch jadrových pohorí sa
vyvinuli rôzne formy povrchového a podpovrchového krasu (Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina). Sopečné pohoria sa nachádzajú v
južnejších častiach krajiny (Poľana, Kremnické a Štiavnické
vrchy, Slánske vrchy). |
| |
|
| PODNEBIE |
Podnebie Slovenska je kontinentálne, s typickým striedaním
štyroch ročných období. V letných obdobiach vďaka vysokým priemerným
teplotám a rozšírenému výskytu vodných plôch a termálnych prameňov sa
vytvárajú v tejto oblasti vynikajúce podmienky na letnú rekreáciu. V zime je
priemerný počet dní so snehovou prikrývkou v nížinách 50 a vo vysokých
polohách 100 až 200, čo vytvára priaznivé podmienky pre zimné športy a
turistiku.
|
| |
|
| VODSTVO |
Najväčšia rieka, ktorá cez Slovensko preteká je Dunaj.
Preteká len na krátkom úseku 172 km a tvorí štátnu hranicu s Maďarskom.
Najdlhšou slovenskou riekou je Váh. Na jazerá a močiare je krajina chudobná.
Najviac jazier je ľadovcového pôvodu, z nich takmer všetky sú vo Vysokých
Tatrách. Väčší hospodársky a rekreačný význam majú umelé vodné nádrže. Okrem
priehrad (Oravská priehrada, Zemplínska šírava, Liptovská Mara) sú
významnými strediskami rekreácie aj tzv. tajchy, ktoré boli vybudované v 16.
storočí v okolí Banskej Štiavnice v súvislosti v banskou činnosťou.
Krajina je bohatá na minerálne pramene, z ktorých mnohé sú termálne, s
balneologickými účinkami. Široká sieť a výdatnosť týchto prameňov umožnila
vybudovať svetoznáme kúpele v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach,
Bardejove, Sklenných Tepliciach, Bojniciach, Kováčovej, Sliači. |
| |
|
| FAUNA A FLÓRA |
Slovensko patrí k najlesnatejším krajinám Európy. Vyskytuje sa tu okolo 2 400 druhov
rastlín a oveľa viac druhov rias, húb, machov a lišajníkov. Niektoré druhy flóry sa
vyvinuli a zachovali len na Slovensku, napr. poniklec slovenský, iskerník
karpatský, stračia nôžka a iné. Fauna Slovenska je takisto mimoriadne pestrá.
Žije tu vyše 40 000 živočíšnych druhov. V lesoch možno stretnúť diviaka, jeleniu
a srnčiu zver, medveďa, vlka a iné druhy. Vodné toky, jazerá a rybníky sa
intenzívne využívajú na chov rýb - kapor, pstruh. Mnohé rastliny a živočíchy sú
chránené a pre ich zachovanie majú veľký význam národné parky (Tatranský
národný park, Národný park Nízke Tatry...), chránené krajinné oblasti
a štátne prírodné rezervácie. Na Slovensku je celkom 724 chránených území s
rozlohou 9 200 km2. |
| |
|
| DOPRAVA |
Základom dopravnej siete Slovenska sú dopravné cestné a
železničné spojenia. Riečna doprava zatiaľ nemá taký význam ako v mnohých
hospodársky vyspelých štátoch, avšak jej postavenie neobyčajne silnie.
Predovšetkým dunajská vodná cesta získava na význame v súvislosti s
otvorením spojenia Rýn - Mohan
- Dunaj a vybudovaním vodného diela Gabčíkovo. Letecká doprava je
najmladším odvetvím. Slovensko má k dispozícii štyri letiská s pravidelnou alebo
sezónnou dopravou: Bratislava, Košice, Poprad a Sliač.
Atraktívne z hľadiska cestovného ruchu sú pozemné a visuté lanovky. Pozemné
lanovky majú svoju tradíciu v oblasti Vysokých Tatier. Kabínkové a sedačkové
lanovky sú rozšírené v zimných lyžiarskych a rekreačných centrách. |
| |
|
| CESTOVNÝ RUCH A SLUŽBY |
Všestranná krása, pôvab a rôznotvárnosť krajiny doplnená
priaznivými klimatickými a biogeografickými podmienkami, bohatstvom kultúrno-historických
pamätihodností a pestrým folkloristickým obrazom priťahuje ročne stále viac a
viac návštevníkov. Návštevnosť Slovenska sa sústreďuje hlavne do oblastí
Vysokých a Nízkych Tatier, Liptova, Spiša, Oravy, Bratislavy a Košíc. Osobitnú skupinu navštevovaných miest tvoria
kúpeľné mestá vďaka liečivým účinkom geotermálnych vôd, materiálnotechnickej
vybavenosti a príjemnému prostrediu. |
| |
|
| HISTÓRIA |
Územie Slovenska od najstarších čias križovali obchodné
cesty, ktorými kupci putovali zo severu Európy na juh, až na ázijské
pobrežie Stredozemného mora. To prinášalo úžitok, ale aj zvýšené ohrozenie v
období vojen všetkým, čo pozdĺž týchto ciest žili. V 6. storočí sa tu
usadili západoslovanské kmene a v 9. storočí vytvorili Veľkomoravskú ríšu.
Po jej zániku žili Slováci v uhorskom štáte. V roku 1918 vytvorili spoločne
s Čechmi jeden štátny celok. V Československej republike takto žili oba
národy spolu (s výnimkou obdobia 1939-1945) celých 74 rokov a roku 1993
vytvorili dva samostatné štátne útvary - Českú republiku a Slovenskú
republiku. |
|
|
|
Posledná aktualizácia ( Friday, 11 May 2007 )
|
|
|
