Ako vodiči, ale aj chodci  sme denno-denne svedkami menších, či väčších prehreškov vodičov, ale i chodcov. Vodiči zabúdajú alebo aj z ľahostajnosti mnohokrát nedávajú znamenie o smere jazdy, telefonovanie za volantom s telefónom nalepeným na uchu je u mnohých bežná vec, predpísaná rýchlosť 40 km za hodinu je v mestách málokedy dodržiavaná, nehovoriac o tom, že vo väčších mestách sa nedodržuje na mnohých úsekoch ani 60 km/h. A chodci tiež nezaostávajú za vodičmi,   vedomí si toho, že sú na priechode pre chodcov bezhlavo sa vrhnú bez najmenšie obzretia do vozovky, hoci vyhláška nehovorí o tom, že chodec má vždy absolútnu prednosť.

Ako to súvisí s finančnými prostriedkami ?  Je to psycho-sociálny efekt dnešnej doby.  Ich nedostatok zamestnáva viac myseľ každého človeka spôsobuje väčšiu nervozitu, nesústredenosť,  u mnohých náladovosť,  arogantnosť a agresivitu.. V dôsledku toho sa stáva človek  menej obozretní a opatrní. V mnohých prípadoch nepomôžu ani vysoké pokuty, pokiaľ arogantný vodič na pokuty má, tak predpisy vo väčšine dodržiavať nebude. Ten, kto má sklony k agresivite a má aj na pokuty, predpisy dodržiavať nebude,  ten kto na pokuty nemá, bude dodržiavať predpisy, ale keď príde do úlohy chodca, bude svoju agresivitu dokazovať napr. porušením predpisov na chodníku pre chodcov.  A práve vodiči, ktorí na pokuty majú a nedodržiavajú predpisy, alebo sú, či v minulosti boli chránení zákonom (poslanci) dávajú zlý príklad všetkým vodičom.

Na uvedomelosť vodičov vplývajú svojimi aktivitami aj  automotokluby. V minulosti  automotokluby dostávali na svoju činnosť  príspevky. Tieto boli vo veľkej miere okrem podpory motoristického športu  použité aj na dopravno-výchovné podujatia. Okrem štandardnej formy  preškolovaní z novej vyhlášky, automotokluby pomáhali a pomáhajú dopravnej výchove  organizovaním praktických jázd zručnosti a ďalších podujatí, ktorých sa v minulosti zúčastňovalo niekoľkonásobne viac motoristov ako teraz.  Prečo ? Ľudia mali viac voľného času a viac vlastných finančných prostriedkov ako teraz, ktoré mohli venovať tejto činnosti. V súčasnosti však pre takéto akcie podpora nie je. Pokiaľ si automotoklub nezoženie finančné prostriedky sponzorsky nemôže akciu zorganizovať.

V konečnom dôsledku to všetky tieto aspekty negatívne vplývajú na uvedomelosť vodičov a chodcov.

Slovensko má 17 475 km cestnej siete z toho len niečo cez 300 km diaľníc. Slovensko má registrovaných  1.840.000 automobilov (osobných aj nákladných). Okrem toho jazdí po slovenských cestách množstvo zahraničných  vozidiel.  Ak všetky vozidlá registrované na Slovenku naraz vyjdú na cesty, pri priemernej dĺžke vozidla 4 m to znamená, že medzi vozidlami by bola vzdialenosť 55 m ! To sme pri tomto výpočte nebrali do úvahy, že nákladné autá sú podstatne dlhšie ako 4 m,  s návesom  ešte dlhšie  a nebrali sme do úvahy prítomnosť zahraničných vozidiel a najmä kamiónov. Pri tomto množstve sa niet čomu diviť, že kvalita ciest na Slovensku nie je na požadovanej úrovni. Ťažké kamióny brázdiace Slovensko vytláčajú do asfaltu koľaje deformujúce priečny profil vozovky na mnohých úsekov v rozpätí až  10 cm. Zdeformovaná vozovka je  na mnohých hlavných ťahoch v mestách aj mimo miest. V súčasnosti sa na tento vrub podpisuje aj extrémne teplé počasie, ktoré prehrievaním povrchu vozovky robí tento mäkkším.

Pritom by stačilo tak  málo, zaviesť na hranice nájazdové váhy a vyberať poplatky od zaťaženia vozidiel. Potom by sme nemuseli nariekať, že na výstavbu nových ciest a ich udržiavanie nie sú peniaze. Táto myšlienka je stará viac ako 10 rokov, ale doteraz nebola legislatívne dotiahnutá.  a zrealizovaná. Bolo by to spravodlivé riešenie voči slovenským motoristom. Ten, kto vozovku poškodzuje viac by mal aj viac platiť.

Nešvárom v letným mesiacoch, počas dovolenkovej sezóny, kedy k nám prúdia tisíce vozidiel cudzincov,  sú plánované opravy mestských vozoviek ako napr. aj v Bratislave, čo vplýva  na priechodnosť ciest  a zvyšuje riziko vzniku dopravnej kolízie. Keď k tomu pripočítame nedostatočné značenie obchádzok alebo neodstránenie značke obmedzujúcich rýchlosť aj po ukončení prác, tak vodič je dezorientovaný a dopravné značky strácajú autoritu. .

Problematika orientácie vodičov na hlavných cestných ťahoch si však zaslúži samostatnú pozornosť. V porovnaní s Európou máme ešte čo dobiehať.  Okrem toho, že orientačné tabule musia byť zreteľne umiestnené a čitateľné, musia obsahovať aj hierarchicky členené  názvy cieľových miest. V mestách a najmä počas letných mesiacov pri opravách komunikácií je problém sa vymotať z uličiek na hlavné výpadové trasy, označenie jednoducho chýba. V zahraničí je dobrým zvykom, že  každá križovatka hlavných ciest je označená smerovými návestiami a cieľovým miestom, ktoré zásadne určuje správny smer.

Na Slovensku chýba komplexný informačný systém pre motoristov, na ktorom by boli denne aktualizované obmedzenia v doprave, zápchy,  rekonštrukcie a webkamery, podobne ako prinášame linky z niektorých európskych krajín aj na našich stránkach. 

Na výstavbu a obnovu ciest sú opäť potrebné finančné prostriedky. Ich nedostatok sa rieši vyberaním  diaľničných nálepiek a uvažuje sa so zavedením elektronického mýta. Pritom zavedenie  elektronického mýta na diaľniciach môže mať aj opačný efekt. Ak motorista denne  využíva pri doprave do práce diaľnicu v úseku napr. len 20 km  a mýtne  sa bude pohybovať nad hranicou  1 Sk/km, tak vodiči z diaľníc prejdú opäť na bežné cesty, pretože cesta do práce sa takto predraží o približne o 800 Sk mesačne, čo pri súčasnom priemernom plate predstavuje 5%. Zvýšia sa zápchy na cestách, najmä v ranných a poobedňajších hodinách najmä v okolí väčších miest, čím sa opäť  zvýši riziko vzniku dopravnej nehody a cesty sa stanú nebezpečnejšie.

Konečným dôsledkom môže byť, že kvalita diaľníc bude síce na dobrej úrovni, ale množstvo vozidiel sa opäť vráti na staré  cesty, čím sa opäť zhorší ich  bezpečnosť a priechodnosť.

Aj keď poslednú dobu podiel nových vozidiel zvyšuje aj vďaka tvrdším legislatívnym opatreniam, ešte stále máme zastaralý vozový park. Kým priemerná hranica životnosti osobných vozidiel v Európe dosahuje 5,5 - 6 roka, na Slovensku to je to viac ako 10 rokov. Obnova vozidlového parku osobných vozidle sa nerieši nákupom nových vozidiel, pretože radový občan -  nepodnikateľ jednoducho na to nemá, ale dovozom lacnejších jazdených áut, zvyčajne po 5. až 6. roku ich životnosti. Začlenením Slovenska do EU sa otvorila cesta dovozu lacnejších jazdených automobilov ako ponúka Slovenský trh. Slovensko sa tak stáva pomaly jedným zo štátov EU s vrakoviskami áut.

Na dovoze jazdených vozidiel na Slovensko sa podieľa v značnej miere vysoká cena nových motorových vozidiel alebo lepšie povedané nízka kúpyschopnosť obyvateľstva neumožňuje rýchlejšiu obmenu vozového parku ako v ostatných krajinách Európy.

Pri kúpe nového vozidla na pôžičku alebo leasing, kupujúci v skutočnosti preplatí vozidlo až do  50%  jeho pôvodnej ceny. Aj to je dôvod, prečo radšej priemerný občan zvolí kúpu  jazdeného vozidla ako nového. V konečnom dôsledku však dovoz lacných jazdených vozidiel na Slovensko negatívne vplýva aj na životné prostredie a robí zo Slovenska smetisko Európy

Pre obnovu vozového parku by bolo potrebné zaviesť aktívnu politiku, ktorá by dovolila  v širokej miere obmenu vozového parku novými vozidlami za finančne výhodných  podmienok pre radových občanov, nie podnikateľov, ktorí napr.  v súčasnosti majú výhodu aj  možnosti odpisovať leasing z dane z príjmu, kdežto radový občan nie.

Aktívna politika štátu  na podporu nákupu nových vozidiel, najmä slovenskej výroby  za spomínaným účelom obmeny vozového parku by zohrala pozitívnu úlohu  aj v bezpečnosti cestnej  premávky, ale aj v v celkovej ekonomike štátu..

V súčasnosti absentuje  systematická dopravná výchova na školách, ktorá by od malička vštepovala deťom základné pravidlá a návyky dopravnej výchovy.

Detské dopravné ihriská, ktoré v minulosti plnili úlohu praktického výcviku boli po roku 1990 doslova rozkradnuté a zlikvidované. V súčasnosti buď neexistujú alebo slúžia úplne inému  účelu. Potom sa nestačíme čudovať, koľko mladých ľudí zomiera na cestách

Dopravná výchova končí v súčasnosti u mnohých vodičov absolvovaním vodičského kurzu. Kvalita autoškôl a aj úroveň ich výcviku je  rôzna. Zo stany autoškôl všeobecne chýba vyššia profesionálna úroveň. Dopravná výchova je málo popularizovaní medzi obyvateľstvom.

V minulosti úlohu popularizácie dopravnej výchovy zohrávali práve automotokluby vďaka aktívnej podpore štátu. Dnes táto aktívna podpora neexistuje. Pokiaľ automotoklub oslovuje sponzorov za účelom podpory dopravnej výchovy, pre školopovinné deti je ešte možné sponzorsky získať financie od podnikateľov pre dopravnú výchovu pre dospelých už nie, tam aj podnikateľ povie, keď chce jazdiť nech si to zaplatí.. Mnohí aj dospelí jednoducho potrebujú jazdiť, keď nemajú na drahé doškolovacie kurzy v autoškole, ich doškolovacím autodromom je cesta.

Potom sa niet čo čudovať ako sa môže vodiť dopustiť školáckych chýb, ktoré ho často stoja i život a aj životy iných.

Uvedené príčiny sú faktami, ktoré zasahujú nad rámec a možností automotoklubov, je ich však potrebné systémovo a celospoločensky riešiť pokiaľ chceme, aby naše cesty boli bezpečné a aby na nich umieralo menej ľudí.

Slovensko sa zaviazalo v rámci Európskej charty bezpečnosti znížiť počet usmrtených osôb pri dopravných nehodách do roku 2010 na polovicu, čo v číslach predstavuje z východiskového stavu v roku 2002 - 640 usmrtených pokles na 320. Štatistika, ktorú zverejnil BECEP, však zatriaľ tomu nenasvedčuje

Stojí za zamyslenie ako ďalej pokračovať  a čo urobiť pre to, aby na našich cestách nezomieralo toľko ľudí.

Dôraz je potrebné položiť

najmä na

:-  prevenciu -  dopravnú výchovu, osvetu, prácu s mládežou -  je potrebné nájsť finančné prostriedky  na to, aby sa mohla táto činnosť organizovať systémovo automotokluby sú na to pripravené

- zavedenie komplexného informačného systému - v dnešnej dobe prekvitajúcej informatikou a komunikačnou revolúciou ešte stále Slovensko nemá komplexný informačný systém s jednotným centrálnym dispečingom, ktorý by bol dostupný na webe, wape  a na zavolanie  na jednotnom telefónnom čísle -   máme v tom skúsenosti,  vieme ako na to, chýbajú finančné prostriedky. Zavedenie tohto informačného systému s centrálnym dispečingom prinesie motoristom viac informovanosti v reálnom čase a operatívne usmernenie a plánovanie dopravy aj u podnikateľov aj radových motoristov

- zlepšenie spolupráce záujmových motoristických združení a polície za účelom zvyšovania autority dopravnej polície medzi motoristami a uvedomelosti, že policajt nie je pre vodičov strašiak, ale je na ceste na to, aby motoristom pomohol, usmernil dopravu a bezpečnosť a postihoval nespratných a neporiadnych vodičov ohrozujúcich bezpečnosť a životy iných

- systémové a legislatívne riešenie obnovy cestnej siete - napr. aj zavedením váh na cestách

- systémové a legislatívne riešenie obnovy vozového parku - podporou domácich výrobcov a zvýhodnením nepodnikateľov pri nákupe nových vozidiel.