|
O bezpečnosti našich ciest sa už
veľa hovorilo i popísalo.
V roku 2007 Európska únia uskutočnila prieskum
dopravnej bezpečnosti vo vybraných 23 krajinách EU. Podľa týchto výsledkov
Slovensko obsadilo 8. miesto v poradí od najnebezpečnejších ciest. Aj keď od
prieskumu uplynuli už dva roky, stav ciest, okrem novo otvorených
diaľničných úsekov sa v mnohom nezlepšil, skôr naopak, akosi sa popri už
spomínanej výstavbe diaľníc zabúda na údržbu súčasných ciest. Nejde tak ani
o kvalitu povrchu ciest, či vyjazdené koľaje, ale o úplne samozrejmý prvok na
cestách, akým je značenie okraja cesty pätníkmi s odrazkami.
|
Stačí prejsť úsek cesty I. triedy č. 59
medzinárodného významu (označenie E77) v smere od Ružomberka po Donovaly
najmä po Liptovskú Osadu v noci, najmä za dažďa alebo sneženia. Povrch cesty je tmavý, jej okraje tak nie sú
viditeľné. Na viac ako 16 km úseku nenájdete pätník, ktorý by vyhovoval
požiadavkám ceste I. triedy medzinárodného významu ! Pokiaľ sa aj okolo cesty nájde nejaké zábradlie lemujúce potok,
neobsahuje nijaké reflexné prvky červenej farby, ktoré by zreteľne
označovali okraj cesty. Podobne chýbajú takéto reflexné prvky bielej farby
aj po ľavej strane cesty. Cesta je tak za zníženej viditeľnosti
nebezpečná.
V minulosti sa na tejto ceste stalo už veľa vážnych
dopravných nehôd aj so smrteľnými následkami. Žiaľ ku konštatovaniam v
správach o dopravných nehodách "vodič neprispôsobil rýchlosť
stave a povahy cesty" častokrát chýba aj konštatovanie "stav a povaha cesty
nezodpovedá nárokom cesty I. triedy medzinárodného významu". Preto
upozorňujeme vodičov, ktorí týmto úsekom nejazdia často, ale využijú ho
príležitostne napr. za zimnou lyžovačkou, aby venovali najmä nočnému prejazdu medzi
Ružomberkom a Donovalmi zvýšenú pozornosť, aby práve oni neboli ďalším
prípadom v štatistike dopravných nehôd.
Je potešiteľné, že výstavbe diaľníc sa venuje v posledných rokoch zvýšená
pozornosť, ale zas je to o peniazoch. Je to investícia, ktorá sa vráti v podobe
diaľničných poplatkov. Z ostatných ciest taký prospech nie je, preto ostávajú v
takom stave v akom sú, ale ktorý má od pasívnej bezpečnosti veľmi ďaleko. Je
treba veriť, že sa na tejto ceste nestane podobná tragédia ako vo februári
2009 v Polomke, kde v čase dopravnej nehody tento železničný
priechod vôbec
nespĺňal požadované parametre, aj napriek niekoľkonásobným
upozorňovaniam starostu obce (dopravné značenie, zlá viditeľnosť). |